Únor 2014

27/2/2014

27. února 2014 v 20:16 tous les jours
Prečo sa cítim tak prázdno? cítim sa úboho, za nič nestojím a nedokážem. Chcem už byť konecˇne doma z tohoto celého dňa. A mať pokoj od všetkých. Ale toho sa asi nedočkám...
Nemala by som sa tešiť zo života?

21/02/2014

22. února 2014 v 6:49 | Lola |  tous les jours
Better starve bitch!!
Objednala som si plavky, veľkosť 32 a mala som naozaj problémy dostať sa do nich (sú celé).ale zvládla som to aj keď sú mi trošku tesné. To znamená, že musím do 2týždňov schudnúť aspoň aby som sa do nich bez problémov dostala.
Idem teraz na víkend preč, a vždy keď som mimo domu, tak je to pre mňa ťažšie jesť "dobre". Takže uvidím ako to bude.
Dúfam, že vám sa darí, čokoľvek robíte...



SMILE

14. února 2014 v 1:20 journal

12/2/2014

12. února 2014 v 19:40 tous les jours
Poznáte ten pocit keď idete po ulici, ktorá je prázdna a keďže ste samé tak vás to núti rozmýšlať. A zrazu len chcete bežať. Utekatˇ a uniknúť pred všetkým. Ako dobre že máte tie slenčné okuliare, nepotrebujete aby to dievča čo beží oproti vám videlo tie slzy v očiach. Stačí že máte z nej výčitky. Aj ja by som mala ísť behať A cvičiť. Tak sa na chvíľu zatvárite, že všetko je v poriadku vlasne to je to čo robíte po celý čas. Ale to je v poriadku lebo ja už som si zvykla. Sem sa prídem "vyplakať" slovne.
a zrazu sedíte v knižnici a robíte si úlohy. Teda mali by ste aby ste nemali zlé výsledky a zase niekoho nesklamali. Jete kúsok uhorky nakrájanej na kolieska aj keď už chutí ako papier. "ale ty tlstá špina si nič iné nezaslúžis!! Prečo si opäť začala jesť?! Pozri čo to s tebou urobilo!!" máte sluchatka v ušiach a hudba vás zmení. Buď sa dostanete opäť do hlbšej depresie alebo vás na pár minút rozveselý. Ale kedˇskončí opäť ste v tom istom svete, kde nestojíte za nič ale "všetko je v poriadku, som iba unavená..."
už nech je večer a ja môžem ísť večne spať

09/02/2014

10. února 2014 v 6:09 tous les jours
Poznáte ten pocit keď bežíte, bežíte a bežíte a už viac nemôžete ale stále idete, lebo musíte uniknúť pred tými vecami, ktoré vás naháňajú. Čo sa ale stane, keď už naozaj nemôžete a zastavíte?
Zastavíte a pozriete sa okolo seba a uvedomíte si kde ste, kde je tá realita. Že veci nie sú také ako sa zdajú, aké ste si predstavovali. A neviete či je to dobre a či zle. Či vy ste dobré či zlé, aké sú veci čo ste vykonali. A čo teraz? Bežať ďalej? Bežať naspäť a hladať veci, pred ktorými unikáte aby ste sa im postavili? Či zostať stáť a čakať kým vás dohonia? Nebude to všetko zbytočné? Veď už ste toľko veľa prebehli, pre jednu vec, aby ste unikli. Lebo sa bojíte. A teraz, je už všetko jedno. Už ma nič nezaujíma. Už nie...
Ide to rýchlo. Niekedy si to neuvedomíme a veci pominú a zrazu sa otočíte a vidíte ako veci boli ale už nie su. A vy neviete čo teraz... Chcete žiť, chcete žiť naplno ale, ja to ťažké. Lebo keď si užívate život, bavíte sa a to si nezaslúžite nie? Veď ja za to nestojím...